AI a náboženstvo
Umelá inteligencia a ďalšie technológie za posledné desaťročia nenávratne premenili svet. Čo však znamená ich rozmach pre náboženstvo a kultúru? Ako sa k tomu stavajú náboženskí lídri a ako AI premieňa každodenný život veriacich? Potrebujeme s neustále sa zvyšujúcimi schopnosťami inteligentných systémov redefinovať pojem ľudstva?
O debate
Debata prebehla 17. 6. 2024
Moderoval ju Ondřej Hrách z Aignos
Odkaz na facebookovú udalosť
Autorom článku je žurnalista Jiří Labanc
Rečníkmi boli
František Štěch, Th.D. v současné době působí jako koordinátor výzkumné skupiny pro teologii a současnou kulturu na Evangelické teologické fakultě Univerzity Karlovy. Zabývá se především fundamentální a systematickou teologií. Aktuálním předmětem jeho odborného zájmu je teologická interpretace krajiny, kyberprostoru, umělé inteligence a digitálních technologií.
Kněz, teolog, člen Řádu bosých karmelitánů, rektor kostela Pražského Jezulátka. Absolvoval sebezkušenostní výcvik psychodynamického směru a doktorské studium v oboru spirituální a ekumenické teologie. Vede kurzy meditace a věnuje se duchovnímu doprovázení.
Petr Vizina (*1967 Praha) je český novinář a hudebník. Působil jako vedoucí kulturní redakce zpravodajství České televize. Byl členem redakcí Lidových a Hospodářských novin, psal do Respektu, Reflexu či AD Magazínu, působí i v Českém rozhlase. Pro Českou televizi připravoval pořad Musicblok, moderoval pořad Před půlnocí či literární pořad U zavěšené knihy. Od roku 2023 je šéfredaktorem časopisu Qartal, který vydává Galerie Hlavního města Prahy.
Studia Katolické teologické fakulty UK v oboru teologie dokončil prací o současné české literatuře a fundamentální teologii. Studia aplikované etiky dokončil prací na téma etiky dialogu v díle nizozemského autora Michela Fabera. Je držitelem ceny Josefa Dobrovského. Na KTF UK obhájil rigorózní práci na téma digitální strukturální proměny veřejnosti.
Tvoríme si vlastného Boha?
Teológovia aj samotný pápež František AI titulujú pojmom mysterium ad tremendum, ktorý nás fascinuje a zároveň vzbudzuje obavy. Aby však umelá inteligencia nadobudla vedomie, musí vedieť zmysluplne mlčať, zaznieva počas štvrtej debaty AI horizontov na tému AI a náboženstvo. Viera podľa účastníkov diskusie nabáda k spomaleniu, na ktoré sa v modernej dobe plnej technológií na zvýšenie efektivity práce zabúda, a nabádajú k kladeniu zložitejších existenciálnych otázok.
Zatiaľ čo predtým sa ľudia mohli o umelej inteligencii dozvedieť zo špecializovaných periodík či z konferencií o počítačovej vede, dnes sa diskusia podľa teológa Františka Štěcha presunula aj do bežných životov. „Pre ľudí je AI mystériom, tajomstvom, o ktorom hovoria, že je lepšie ako my. Sú to ľudia, ktorí napríklad nerozumejú princípom, ako táto technológia funguje, no vidia niektoré manifestácie.“
Štěch dodáva, že aj v náboženstve sa hovorí o tajomstve, ktoré je navyše súčasťou každého vyznania. „Mystérium je tremendum et fascinans. To znamená, že nás na jednej strane fascinuje, nemôžeme od neho odtrhnúť oči, na druhej strane sa ho trochu bojíme.“ Spätnú väzbu v tomto zmysle dostával aj v rámci programu Človek, duša a umelá inteligencia, kde Štěch spolu s ďalšími kolegami skúmal, ako teologicky interpretovať všetko súčasné – teda aj AI. „Naše obavy voči umelej inteligencii sú rôzne. Či už ide o budúcnosť, stratu práce alebo to, že sme vytvorili niečo, čo nás časom nahradí.“
Petr Vizina, novinár a absolvent teológie na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej, pripomína nedávny summit G7. Počas neho pápež František spomínaným latinským obratom tituloval umelú inteligenciu. „Neverím, že to len tak vytiahol z vrecka. Premyslená úvodná veta hovorí, že je tu niečo, čo v nás môže vzbudzovať úzkosť, ale takisto ide o otvorené okno, ktoré máme premýšľať a obsadiť. A zmena, ktorú teraz prostredníctvom digitálneho priestoru zažívame, bude rýchlejšia a znateľnejšia,“ myslí si Vizina.
Pápež František svojím vyjadrením vyzdvihoval AI v pozitívnom svetle, upozornil však tiež na nebezpečenstvo. „Hlavná obava je v oblasti vojnového priemyslu, niečo ako zneužiteľná atómová energia, ak sa dostane do rúk niekoho bez etických zábran,“ hovorí Pavel Pola, kňaz a člen Rehole bosých karmelitánov. Ďalšia obava podľa neho spočíva v nahradení rozhodovania. „Pre pápeža ako jezuitu je rozhodovanie kľúčovou témou.“
Pavel Pola tiež spomína svoju fascináciu Turingovým testom. „Aká je otázka, ktorú musím položiť, aby som spoznal, že ide o stroj a nie o človeka? Celý problém osvetľuje naše sebapochopenie, čo je našou jedinečnosťou a ľudskosťou, ktorú stroj nemôže nahradiť. A práve ľudskú blízkosť podľa mňa stroj nahradiť nedokáže.“
V podcastovej sérii servera WIRED Beyond AI sa jedna z epizód venovala budúcnosti práce. Odborník na technologickú transformáciu a autor svetového bestselleru Exponential Organizations Yuri van Geest v podcaste načrtáva svoj pohľad na to, ako AI rôzne zamestnania ovplyvní. „Všetku rutinnú prácu automatizuje umelá inteligencia. Verím však, že sa vďaka tomu objavia aj nové pracovné miesta. Nie však na kognitívnej úrovni,“ tvrdí a dodáva, že cenená podľa neho bude emočná a duševná inteligencia. „Starostlivosť a dotyk AI technológie nebudú schopné napodobňovať s rovnakou autenticitou. Pomaly sa teda posunieme od ekonomiky rúk k ekonomike sŕdc, mozgov a duševna,“ mieni Yuri van Geest.
František Štěch počas diskusie spomína takzvané zmysluplné mlčanie. „V bežnej konverzácii hovoríme, ale niekedy dôjdeme k hranici, za ktorou už nie je čo povedať, a tak môžeme zmysluplne mlčať. To som doposiaľ s žiadnou generatívnou umelou inteligenciou nedokázal. Až sa tak raz stane, až potom podpíšem, že stroj získal vedomie,“ tvrdí.
Nemá to dušu
Petr Vizina pripomína, čím sa teológia zaoberá. „Skúma, čo je to osoba a osobné ručenie. A stále dochádzame k záveru, že budúci svet bude svetom osobného ručenia. V procesovaní informácií sme oproti AI úplne márni, ide však v živote o procesovanie informácií?“ pýta sa Vizina. Pavel Pola nadväzuje, že pri kázaní majú ľudia radi aj ľudskú nedokonalosť.
Začiatkom roka 2023 nechal František Štěch vygenerovať kázanie pomocou nástroja ChatGPT. „Krátky text pre evanjelickú bohoslužbu bol relatívne správny. Poslucháči ho síce ocenili, no podotkli, že nemá dušu. Tej istej reakcie som sa však dočkal aj o rok neskôr s novšou verziou ChatGPT,“ spomína a pripomína rovnakú reakciu hercov, keď mali nacvičiť divadelnú hru, ktorú napísala umelá inteligencia. „Po desiatej repríze si to už herci prestali myslieť. Hovorili, že za tou hrou niečo je. Kto teda vniesol dušu do divadelnej hry – herci, alebo AI?“
Prvú bohoslužbu vygenerovanú umelou inteligenciou si v minulom roku pripísalo nemecké Bavorsko. Evanjelické kázanie navštívili stovky ľudí, mnohí z nich však odmietli modliť sa Otčenáš.
Umelá inteligencia môže náboženstvo ovplyvniť aj novými možnosťami, ako kázania organizovať. Napríklad projekt VR MMO Church umožňuje si na mieru vytvoriť virtuálnu realitu a otvoriť si v nej svoj kostol. Na prvý pohľad úsmevné prostredie však umožňuje zúčastniť sa bohoslužieb napríklad hendikepovaným osobám, ktoré by inak do kostola nemali šancu dostať sa. „Debata o plnohodnotne sprostredkovanom zážitku sa vedie aj v súvislosti s televíziou a ďalšími médiami. Za seba v tejto možnosti cítim pocit samoty. Technológia za mňa osobný zážitok ťažko nahradí,“ hovorí Pavel Pola.
František Štěch pred časom pre AI dětem pripravil materiál Umelá inteligencia a desatoro prikázaní, kde skúma, či a ako tieto dva pojmy medzi sebou korelujú. „AI teraz žijeme veľmi rýchlo, inovácie prichádzajú každým týždňom. Obracať pozornosť by sme však mali aj k pomalším otázkam – kým je človek tvárou v tvár tejto technológii? Čo s nami urobí? Zničí nás, alebo nám pomôže? AI je teraz v centre pozornosti vatikánskych inštitúcií, napokon už v roku 2019 usporiadali konferenciu, ktorej výsledkom bolo memorandum medzi firmami IBM, Microsoft a samotným Vatikánom. Technologickí giganti sa v ňom zaviazali vyvíjať svoje produkty podľa etických štandardov.“
Pokiaľ umelú inteligenciu považujeme v rôznych ohľadoch za silný nástroj, podľa Štěcha by sme sa o ňu mali náležite starať a eticky ju rozvíjať.
Boh je mŕtvy, nech žije AI?
„Technológia sa podľa mňa nemá zbožšťovať, má sa poľudšťovať,“ odpovedá Petr Vizina na otázku, či si tvoríme vlastného Boha. „Otázka je zradná, museli by sme si najprv povedať, čo je to Boh.“
Večnou témou minimálne židovsko-kresťanskej tradície je podľa Pavla Polu boj a vymedzenie sa proti modloslužbe. „A modloslužba nie je nič iné, než že si vytvorím svojho Boha. Je to pokušenie, ktoré je tu dlho ako ľudstvo samo. Otázka, či si tvoríme vlastného boha, je veľkou výzvou pre svetové náboženstvá. Ako udržať pohľad upretý do neznáma, keď pre nás Boh je a musí zostať niekým neuchopiteľným a neznámym, pretože inak by to nebol Boh? V momente, keď by sme si ho vytvorili, prestane byť zaujímavým. Pravdaže, ako som povedal, je to pokušenie, lebo človek si pripadá, akoby mal všetko pod kontrolou a mohol svojho Boha bezpečne ovládať. Tak to ale nie je.“
Náboženstvá podľa člena Rehole bosých karmelitánov vyzývajú k spomaleniu. „Siedmy deň nie je len odpočinkom, ale aj dňom, keď sa človek zastaví a premýšľa, prečo je tu,“ mieni Pola. „Nejde o to, aby sme ďalších šesť dní boli čo najvýkonnejší, ale aby sme si kládli dôležité otázky. To je podstatné v tejto paradoxnej dobe, keď máme k dispozícii množstvo technológií, ale zároveň sa veľmi stresujeme. Ale zvládneme to, len nesmieme prestať myslieť na druhých.“ František Štěch súhlasí a dopĺňa, že spomalenie je to najdôležitejšie, čo nám náboženstvo môže dať.
Podľa Petra Vizinu je otázka vysporiadania sa s umelou inteligenciou možnosťou vytvoriť svet, kde sa nebudeme posudzovať ako neúnavné a vševedúce technológie. „Možno ide o výzvu vytvoriť svet, v ktorom sa pomocou inštrumentu AI bude žiť viac ľudsky,“ uzatvára.