AI a deti
Vyrástli vo svete, ktorý je zo všetkých strán obklopený digitálnymi technológiami. Zelené koliesko pri ich menách svieti väčšinou nepretržite a ich online komunikácia sa z mainstreamových platforiem a sociálnych sietí v posledných rokoch obrátila aj k chatbotom. Jedenásta debata AI horizontov sa točila okolo témy AI a detí, ich vzťahu k umelej inteligencii a budúcnosti, ktorú so sebou táto technológia prináša.
O debate
Debata prebehla 18. 6. 2025
Moderoval ju Andrej Novik
Odkaz na facebookovú udalosť
Autorom článku je žurnalista Jiří Labanc
Rečníkmi boli
Jmenuji se Berta, chodím na ZŠ Pod Žvahovem a je mi 14. let. Hlavní zkušenosti s AI mám ze školy a to s Chatboty. Jsem skautka a ve volném čase ráda chodím ven buď s kamarády nebo se psem. Můj oblíbený předmět je čeština protože ráda čtu a píšu.
Já jsem Emma, je mi 14 a baví mě lezení a hraní na příčnou flétnu. Taky ráda čtu a chodím do knihovny. Zajímá mě budoucnost, včetně jakou roli v ní bude hrát umělá inteligence a jakým směrem se bude vyvíjet.
Jmenuji se Tomáš Marek a jsem student ze Suchdola nad Odrou. Je mi patnáct let a zajímám se o technologie. Už pár let programuji a pracuji s AI, od vydání samotného ChatGPT. Orientuji se v programovacích jazycích a momentálně se soustředím na vývoj her. Chtěl bych poukázat na hrozbu AI a vysvětlit jak vůbec funguje.
Jmenuji se Jonáš a jsem studentem třetího ročníku kybernetické bezpečnosti na SSPŠ. Kromě studia se věnuji podnikání v oblasti vývoje softwaru a pořádám školení o moderních technologiích, například o umělé inteligenci. Zajímám se také o obchodování s měnami, komoditami a akciemi. Organizace ČESKO budoucnosti mě v roce 2024 ocenila jako třetího nejaktivnějšího studenta.
Jmenuji se Michaela Tesařová, a je mi 14 let. Chodím do soukromé školy, která funguje trošku jinak, než ostatní. Jmenuje se Scioškola. Ve škole mě vždycky spíše bavilo rozvíjet mojí “kreativní“ stránku, jako je například příprava prezentací a prezentování, čeština, angličtina a tak dále. Mimo školu se ráda věnuji hře na klavír, vaření, a chodím na kroužek jménem cdf, a tam natáčíme různé dokumenty, a rozhovory s lidmi. Také chodím na dramatický kroužek, a tam se učíme a trénujeme představení, a vystupovat před publikem. Ráda poznávám, a komunikuji s novými lidmi, a také velmi ráda cestuji.
Čím je umelá inteligencia pre mladistvých
O umelej inteligencii sa väčšinou prvýkrát dozvedeli zo školy a od svojich kamarátov. „Často používam ChatGPT na tvorbu projektov a prezentácií do školy. Príde mi to efektívnejšie a jednoduchšie než hľadanie cez Google,“ hovorí na úvod štrnásťročná Michaela Tesařová, ktorá chodí na jihlavskú ScioŠkolu.
ChatGPT najviac využíva aj štrnásťročná Berta Krejčí. „Učiteľ nás ale v škole upozornil, že nejde o veľmi dôveryhodný zdroj, a tak skúšam aj iné nástroje, napríklad Google Gemini,“ hovorí s tým, že najčastejšie chatboty používa v rámci školy.
Diskutujúca mladá generácia sa zhoduje na tom, že AI nástroje šetria čas. Ak by však znenazdania prestali existovať, na každého by to malo iné dopady. „Vadilo by mi to napoly,“ hovorí Tomáš Marek zo Suchdola nad Odrou. „Napríklad by som nemohol vypracovať čitateľský denník týždeň pred odovzdaním, ale nebola by to tragédia, keby AI nástroje zmizli,“ hovorí Tomáš.
Pre Jonáša Tenoru, ktorý študuje tretí ročník kybernetickej bezpečnosti na pražskom smíchovskom gymnáziu, by náhla strata AI nástrojov bola obrovským krokom späť. „Okrem školy totiž vyvíjam weby a aplikácie a vďaka AI teraz niekoľkohodinovú prácu zvládnem do jednej hodiny,“ vysvetľuje Jonáš.
Problém by to predstavovalo aj pre pätnásťročnú Emmu Šafránkovú. „Hlavne v rámci školy. Keď potrebujem niečo dohľadať alebo pracovať s textom — napríklad ho skrátiť a vytiahnuť z neho dôležité informácie — AI mi s tým veľmi pomáha a šetrí čas. Navyše ju používam aj na domáce úlohy,“ hovorí Emma.
„Mne by to napríklad vôbec nevadilo,“ hovorí Berta. „Keď ide napríklad o čitateľský denník, viem, že si aj tak musím všetky informácie overiť, pretože ChatGPT často generuje nezmysly. Takže si knižku pre denník aspoň sčasti prečítam, aby som mala istotu, že píšem pravdivé informácie.“
„Ja som raz vypracoval čitateľský denník za päť minút,“ priznáva sa Jonáš. Že je takýto prístup nesprávny, si uvedomuje. „Asi by som si mal dať tú námahu a ten text prečítať. Ale ťažko povedať, či je to chyba moja alebo školy. Myslím si, že škola by mala zadávať úlohy tak, aby boli pre umelú inteligenciu neriešiteľné. Malo by ísť o niečo autentické, na čom musíme pracovať sami. Na druhej strane je to moja zodpovednosť. Keď použijem AI, ochudobňujem iba seba. Momentálne som s tým zmierený, pretože je lepšie odovzdať AI generovanú úlohu než dostať päťku,“ myslí si Jonáš.
Naproti tomu Michaela chatboty používa skôr na kozmetické a módne tipy než na vyhľadávanie informácií. „Bojím sa, že keby som niečo odpísala, príde sa na to,“ hovorí s tým, že na jej škole na takýto účel niektorí spolužiaci chatboty používajú, ich vyučujúci to však väčšinou spozná a nechá ich úlohu prepracovať. „Ja to veľmi nerobím, pretože sa tým koniec koncov nič nenaučím,“ dopĺňa Michaela. Emma dodáva, že AI nástroje používa väčšina jej spolužiakov. „Napríklad aplikáciu Photomath, ktorej odfotíte príklad a ona ho vypočíta aj s postupom,“ hovorí s tým, že chatboty používa aj na sumarizáciu dlhých textov, pri ktorých by inak stratila pozornosť. „Alebo si nechám vygenerovať otázky na opakovanie na test. Je ale nutné si výsledky kontrolovať, pretože môžu byť mylné,“ pripomína.
Podľa všetkých diskutujúcich sa o AI – aspoň v základnej rovine – na ich škole zo strany učiteľov jednotlivcov dozvedajú. Tomáš spomína príklad učiteľa dejepisu, vďaka ktorému si skúsili trénovať debatu a obhajovali s prednastaveným chatbotom demokraciu. Emma hovorí, že o AI sa v škole učili zatiaľ len minimum. „Nikto nás zatiaľ poriadne nenaučil, ako správne zadať dopyt, aby nám AI odpovedala, ako potrebujeme. Učím sa metódou pokus-omyl, pritom je to pravdepodobne technológia budúcnosti,“ hovorí Emma.
Že by však umelá inteligencia mohla v budúcnosti skutočných učiteľov nahradiť, sa nikomu nepozdáva. „Mrzelo by ma, keby nás učili len stroje. Prezentácii od ChatGPT nerozumiem tak dobre, ako keď mi tému vysvetlí človek, nejde mi to tak do hlavy,“ hovorí Michaela. Podľa Jonáša si študenti často obľúbia predmet na základe osobnosti učiteľa. „Predovšetkým u mladších detí je potrebné mať kontakt s človekom. A nejde ani tak o umelú inteligenciu. Keby deti hovorili len s akýmsi robotom, skončilo by to hrozne, vyrástla by z nich banda psychopatov,“ mieni Jonáš.
Neexistujúci partner/ka aj terapeut
Mladiství používajú chatboty v bežnom živote rôzne. Od overovania informácií cez spracovanie zložitejších otázok, ktoré by hneď nenašli na Google (napríklad príklady z matematiky), až po plánovanie výletov po okolí. Berta spomína na trend, keď si s kamarátmi cez chatbota nechali napísať scenár reality show Love Island. Jonáš so svojimi spolužiakmi potom napríklad hľadajú morálne hranice chatbotov.
Napriek tomu účastníci diskusie používajú AI menej, než by sa mohlo zdať. „V priemere asi desať minút denne, predovšetkým kvôli škole,“ zamýšľa sa Emma nad tým, koľko času strávi s umelou inteligenciou. Jonáš AI používa na osobné záležitosti, prácu aj školu. „Dohromady pri nej strávim asi pol hodiny denne. Pretože sa však v ChatGPT rýchlo vyčerpajú limity, prepínam medzi inými modelmi.“ Popri tom Tomáš ChatGPT využije raz týždenne, Michaela približne dvakrát do týždňa.
Emma spomína, že v jej okolí rovesníci používajú aplikáciu Character.ai, cez ktorú si vytvárajú konverzačných partnerov. „Ľudia si tým nahrádzajú pocit spoločnosti, keď sú sami doma. Namiesto toho, aby niekomu zavolali, radšej si četujú s AI. Keď som raz bola u kamarátky, práve si dopisovala s neexistujúcou AI postavou,“ popisuje Emma. Zaznieva aj názov aplikácie Replika, ktorá umožňuje vytvoriť si virtuálneho partnera či partnerku. „Čím viac si s nimi píšete, tým viac získavate bodov a to vás núti v aplikácii zostať,“ vysvetľuje moderátor diskusie Andrej Novik.
Michaela berie vytváranie neexistujúcich partnerov ako smutný dôsledok nových technológií. „Človek sa tým ochudobňuje o romantický život. Je mi tých ľudí vlastne až ľúto,“ hovorí. Podľa Emmy to nemožno brať ako plnohodnotný vzťah. „Ale verím, že AI dokáže vzťah napodobniť natoľko dobre, až tomu človek začne veriť,“ hovorí Emma a dodáva, že jej kamarátka komunikuje s umelou inteligenciou, pretože je pre ňu jednoduchšie zveriť sa stroju.
„Ja to mám podobne,“ nadväzuje Berta. „Tiež by som sa ľahšie zverila AI než psychológovi. Mám pocit, že umelá inteligencia mi dá nejakú radu a nikto sa o našej konverzácii nedozvie. Moji rodičia však jednak nie sú naklonení tomu, aby som psychológa vyhľadala, a jednak voči psychológom sama nemám dôveru,“ vysvetľuje.
Zverovať sa umelej inteligencii podľa Emmy ale nie je také napĺňajúce ako živému človeku. „Sice sa mi uľaví, keď sa zverím AI, ale spätne mi chýba ľudský kontakt. Chýba mi neskorší záujem – človek by sa ma neskôr sám od seba opýtal, ako to so mnou dopadlo. To AI nevie,“ mieni Emma.
Michaela sa raz skúsila umelej inteligencii zveriť, nakoniec však mala pocit, že ju stroj vôbec nepočúva. „Necítila som sa vypočutá a nijako mi to nepomohlo, celé to pôsobilo hrozne umelo, strojene.“ Jonáš následne priznáva, že ho osobne nikdy ani nenapadlo využiť AI na riešenie citlivého osobného problému, a skúsenosť s AI ako terapeutom nemá ani Tomáš.
Návrat ku koreňom aj predĺžená ruka človeka
A ako si účastníci diskusie predstavujú budúcnosť?
„AI nahradí veľa profesií, napríklad vo fabrikách alebo v administratíve. Možno bude ťažšie nájsť si prácu. Ale dúfam, že si ľudia časom uvedomia, že je toho veľa, a vrátia sa naspäť, na prirodzenejšiu úroveň,“ verí Michaela.
Inak sa na budúcnosť pozerá Jonáš, podľa ktorého si trh určí, ktoré profesie prežijú. „Tvrdilo sa, že roboty nahradia najskôr manuálne práce, lenže teraz sú v ohrození kreatívci – dizajnéri a programátori. Myslím si, že prežijú hlavne profesie v službách, kde je osobný kontakt.“
Emma mieni, že umelá inteligencia môže slúžiť ako asistent. „Snáď to rozšíri naše možnosti a nenahradí nás,“ dúfa. „Budúcnosť si predstavujem ako kombináciu – AI bude pomáhať, dôležitý však zostane naďalej človek. Umelá inteligencia teda bude asistovať, vážená ale bude ľudská práca,“ dodáva.