AI a kreativita
Do roku 2020 bola kreativita výhradnou doménou živých tvorov. Ako naložíme s tým, že nás generatívna AI v mnohom prekonáva? Má ešte zmysel byť kreatívny? Ako sa premieňa definícia kreativity v novom svete?
O debate
Debata prebehla 14. 3. 2024
Moderoval ju Ondřej Hrách z Aignos
Odkaz na udalosť na Facebooku
Autorom článku je žurnalista Jiří Labanc
Rečníčkami boli
Lenka Hámošová je umělkyně, designérka a odbornice na kreativní využití umělé inteligence. V průběhu posledních šesti let se intenzivně zabývá výzkumem syntetických médií generovaných AI, který propojuje s aktivním sdílením svých poznatků prostřednictvím přednášek, edukačních workshopů a vývoje vzdělávacích materiálů. Její práce je zaměřena na podporu lidského kreativního přínosu v procesu spolupráce s umělou inteligencí a na rozvoj kritického myšlení vůči této technologii. Lenka je také spoluzakladatelkou festivalu Uroboros a stojí za organizací Creative AI Meet-upů v Praze, kde se snaží budovat komunitu kolem kreativního využití AI.
Barbora Škaloudová působí jako kurátorka vzdělávacích programů v Kunsthalle Praha. Zprostředkovává současné umění a architekturu dětem i dospělým. Zajímají jí mezioborové vztahy a audiovizuální přístupy k tvorbě.
Katarina Kalivodová je původní profesí performerka, působila v divadlech a nezávislých uměleckých uskupeních v Evropě a také jako pedagožka a lektorka (Akadémia umení, Akademie výtvarných umění). Je ředitelkou Společnosti pro kreativitu ve vzdělávání a místopředsedkyní uMĚNÍM – platformy pro kreativní učení. Podílí se na vytváření a rozvoji ekosystémů kreativního vzdělávání v České republice.
AI a kreativita
Čo bolo ešte nedávno výsadou ľudského mozgu, dnes na prvý pohľad prekonali nástroje umelej inteligencie. Dokážu generovať text, fotografie či audionahrávky, často navyše nerozoznateľné od skutočnej práce človeka. Účastníčky prvej debaty AI horizonty napriek tomu ľudskosť nezatracujú, naopak sa zamýšľajú nad nedostatkami, kvôli ktorým umelá inteligencia ľudský mozog nemusí ani prekonať. Aspoň zatiaľ. Generatívnu AI prirovnávajú k prehnane snaživému študentovi, ktorého návrhy však nefungujú. „Chýba im vtip a ľahkosť, postrádajú typickú nedokonalosť, v ktorej je človek stále vpred,“ zhodujú sa.
Katarína Kalivodová, riaditeľka Spoločnosti pre kreativitu vo vzdelávaní, definuje kreativitu oproti roku 2019 – teda pred nástupom generatívnej AI – stále rovnako, posunula sa však mierka chápania. „Ak budem vychádzať z konceptu kreatívnych návykov (v angl. creative habits of mind), kreativitu vnímam ako jednoduché schopnosti ľudského mozgu či podvedomia, konkrétne predstavivosť, spoluprácu, vytrvalosť, disciplinovanosť a zvedavosť.“
Masívny boom zažíva generatívna umelá inteligencia od spustenia nástroja ChatGPT od firmy OpenAI na jeseň 2021. Záujem spoločnosti sa obracia k mnohým úkonom, ktoré AI zvláda v porovnateľnej kvalite ako človek a často ho aj prekonáva. Podľa diskutujúcich akcie AI horizonty však pokrivkáva v kreativite.
Ľudia teraz dokážu aj bez dosahu techniky či umeleckého vzdelania vytvoriť vizuálne pôsobivé umenie. „Otázkou však je, či pri tom pracujú s kreativitou alebo len spĺňajú predpoklady dizajnu rozhrania daného nástroja,“ zamýšľa sa Lenka Hámošová, ktorá sa venuje digitálnemu umeniu a vzdelávaniu, o hraniciach kreatívneho využitia AI.
Práve dizajn používateľského rozhrania, teda výsledná podoba, ktorú používatelia vidia na svojich obrazovkách, zásadne prispel k popularizácii generatívnej umelej inteligencie. To isté však platí nielen o chatbotoch, ktorí pracujú s textom (ako práve ChatGPT), ale aj o generátoroch fotografií a ďalších mnohých modeloch.
Mudrlant bez dôvtipu
Problém vo vnímaní kreativity generatívnych nástrojov sa môže nachádzať aj v samotnom procese generovania. „Výstup je pretlmočením myšlienky, promptu. Ide o inú reprezentáciu, ale čo s tým ďalej?“ pýta sa Hámošová. Barbora Škaloudová, kurátorka vzdelávacích programov v Kunsthalle Praha, podotýka, že v umení sa skôr kladie dôraz na proces tvorby. V centre moderného a súčasného umenia preto zapájajú umelú inteligenciu aj do programu Rozcvička s umelou inteligenciou, v rámci ktorého študenti základných aj stredných škôl môžu tvoriť umelecké texty za použitia generátorov textu.
Často zaznieva, že AI nemôže disponovať kreativitou v pravom zmysle, pretože tá je daná ľuďom. Toto tvrdenie podporuje fakt, že nástroje AI sa učili na desiatkach miliónov fotiek na celom internete, reprezentáciu nášho sveta teda poznajú z dát, na ktorých sa učia zdokonaľovať.
Obdobnú paralelu však môžeme použiť aj v prípade nás samotných. Aj ľudskú kreativitu možno obmedzuje reprezentácia toho, čo sme už v živote videli. V tomto porovnaní by však stroj bol z podstaty veci efektívnejší, keby mal ukázať konkrétne zobrazenie reality (znamenalo by to však prechádzanie obrovským množstvom dát).
Všetky tri diskutujúce sa zhodujú na príklade so vševediacou študentkou. „Občas mi výstupy pripomínajú triedu plnú šikovných žiakov. AI pôsobí ako snaživá študentka, ktorá všetko vie a ovláda, ale vo výsledku to v istom zmysle slova ‚nefunguje‘. Výsledkom chýba vtip a ľahkosť. Ocenila by som skôr nedokonalosť a chyby, pretože môžu prinášať aj kvality,“ mieni Bára Škaloudová.
„Je skvelé, keď sa stane chyba. Znamená to moment reflexie, porovnania, navyše ovplyvňuje ďalší postup k cieľu a je to moment učenia sa. Generátory skvele fungujú v kontextuálnej úrovni, v konceptuálnom ‚uvažovaní‘ však zaostávajú. V nedokonalosti a zjednodušovaní je človek stále vpred,“ dopĺňa Katarína Kalivodová.
Lenka Hámošová k tomu dodáva, že modely umelej inteligencie sa prirodzene snažia čo najviac uspokojiť daného používateľa, ktorý prompty zadáva. Napokon, na to boli aj vytrénované. „Myslím si, že je v poriadku, aby AI nebola schopná konceptuálneho uchopenia. Niečo nám ľuďom musí zostať,“ tvrdí. Či toho niekedy umelá inteligencia bude schopná, ukáže čas.
„Zručnosti a výsledky umelej inteligencie v nás tiež môžu spustiť rôzne strachy a vlastné krízy. Môže nás to však vrátiť k zamysleniu sa nad otázkou, čo nás robí ľuďmi. V tom nám umelá inteligencia môže veľmi silno pomôcť,“ hovorí Hámošová.
Vedieť, čo chceme
Bezpochyby sa však nástroje dajú využiť ako trenažér kreativity. „Môžu byť stimulantom kritického myslenia, zvedavosti a reflexie,“ tvrdí Katarína Kalivodová s tým, že však záleží na tom, aké máme očakávania. „Ak len pasívne prijímam výstupy, kládla by som si otázku, aký je rozdiel medzi mnou a strojom,“ dodáva.
Očakávanie by podľa Hámošovej mohlo predstavovať potenciálne riziko pri práci s AI u mladších ročníkov na stredných a základných školách. Deti sa môžu nechať strhnúť fenoménmi a wow efektom namiesto toho, aby vedeli, čo chcú dosiahnuť.
„Malé deti už po narodení veľmi dobre formulujú, čo chcú,“ odpovedá Kalivodová. „V ranej fáze ich vývoja im túto schopnosť berieme, pretože deťom nastavujeme spoločensky akceptovateľné formáty. Lenže to pokračuje aj na základných školách, kde od nich požadujeme pasívne prijímanie informácií, odoberáme im kreatívny rozmer myslenia a stigmatizujeme chybovanie,“ argumentuje. Škaloudová dopĺňa svoje skúsenosti, kedy aj polovica tried, s ktorými pracuje, nemá napríklad s ChatGPT žiadne skúsenosti. „Sú však rýchli a intuitívni, nemajú problém sa zorientovať,“ dodáva. Subjektívny pocit teda môže nahrávať myšlienke, že aby sme boli kreatívni, musíme najprv vedieť, čo očakávame od výsledku.
Lenka Hámošová vyzdvihuje prednosti, ktoré mali nástroje AI s otvoreným kódom, a teda bolo možné meniť naučené vzorce. Dnešné mainstreamové nástroje sú však často za platobnou bránou, navyše veľmi silno zviazané príkazmi programátorov.
Zaujímavý je napríklad prípad Gemini 1.5, ktorému jeho prevádzkovateľ Google zakázal vytvárať obrázky ľudí. Dôvodom bolo, že nástroj dával prednosť rasovej a rodovej vyváženosti, teda diverzite, pred historickou realitou. Akokoľvek to vyvolalo posmešky aj rozhorčené reakcie, poukazuje to iba na spôsob, akým generatívne nástroje fungujú. V skutočnosti nič nechápu, nič si nemyslia.
Stále však niet pochýb o tom, že umelá inteligencia mení a bude meniť spoločnosť, hovorí sa o technologickej revolúcii. V tomto ohľade môžu ľudia kreatívne premýšľať nad tým, čo AI do spoločnosti prináša. Je namieste zamyslieť sa rovnako aj nad tým, či kreativita môže vymiznúť, ak budeme hľadať odpovede na zložité otázky.
„Prirodzenou vlastnosťou človeka je prežiť. Nástrojom, ako to docieliť, je práve kreativita. Nemyslím si, že by sme túto schopnosť dokázali outsourcovať, preniesť na zodpovednosť umelej inteligencie, a tým sa vyprázdnili. Akurát kreativitu určitým spôsobom degenerujeme,“ tvrdí Katarína Kalivodová. Pripomína hodnotovú úroveň, kedy kreativitu môžeme potenciálne prestať používať ako nástroj, ale naopak ju obrátime proti človeku. Tam však ešte spoločnosť zjavne nie je. Kalivodová totiž dodáva príklad zo svojej praxe, kedy ľudia sprvu odmietajú s nástrojmi AI pracovať: „Po hodine práce sú však nadšení a ich kreatívny zápal je nákazlivý,“ hovorí.
„Buďme nákazliví,“ dodáva na záver moderátor diskusie Ondřej Hrách.