Všeobecný úvod do umelej inteligencie

Na čo nám umelá inteligencia slúži

Autori textu: Bertík Ullrich, Vojtěch Cahlík, odborný garant: Pavel Kordík

V modernej, internetom prepojenej spoločnosti nachádza umelá inteligencia svoje uplatnenie na mnohých miestach. S AI, jej rozhodnutiami a tvorbou sa dnes stretávame v práci, pri nákupoch aj vo voľnom čase. Aké úlohy dnes AI plní? Je na ňu spoľah? A nahradia stroje v blízkej budúcnosti človeka?

Kde AI používame každý deň

Porozumenie jazykom

Odbor, v ktorom AI v posledných rokoch napreduje míľovými krokmi, je takzvané Spracovanie prirodzeného jazyka (anglicky Natural Language Processing, skrátene NLP) — počítač plní úlohy, pri ktorých je zdanlivo potrebné porozumieť významu slov a viet, napr. v slovenskom alebo anglickom jazyku.

Moderným prístupom k tejto problematike je učenie tzv. veľkých jazykových modelov, pri ktorom sa AI snaží zachytiť významové a syntaktické vlastnosti slov vo vetách opakovaným „čítaním“ veľkého objemu textov písaných ľuďmi. Viac o veľkých jazykových modeloch v našom slovníčku pojmov.

S nasadením jazykových modelov dospeli počas posledných niekoľkých rokov chatboti generujúci a analyzujúci texty a internetové prekladače k presnému a jazykovo plynulému prekladu medzi desiatkami jazykov.

Rozumejú teda dnešné počítače jazykom ľudí? Na túto otázku odpovedzme slovami Ondřeja Bojara z MFF UK (zdroj): „Človeka bude možné čoskoro oklamať: nespozná, že robot nerozumie tomu, čo robí, pretože to bude robiť veľmi dobre.

Popri nástrojoch na porozumenie textu dospievajú aj technológie na automatické rozpoznaniesyntézu reči. Tie hojne využívajú tzv. hlasoví asistenti. Mikrofón napr. smartfónu zaznamená zvuk (ako vlnu ľudského hlasu a šum), ten AI najprv prevedie na text, ktorý sa potom snaží „preložiť“ na systémový povel, ktorého výsledok vypíše ako text alebo prečíta syntetickým hlasom.

Týmito hlasovými povelmi môže používateľ klásť otázky, zadávať cieľ navigácie, objednávať jedlo alebo napríklad ovládať inteligentnú domácnosť. Zatiaľ čo do našich končín tento trend ešte len prichádza, v Spojených štátoch využíva hlasových asistentov, ako je Siri, Google Assistant alebo Amazon Alexa, viac ako polovica dospelých.

Rozpoznávanie obrazu — zrak AI

Popri textových a zvukových dátach si dnešná AI poradí aj s obrazom z všadeprítomných digitálnych kamier. V úlohách, ako je rozpoznávanie tvárí, nachádzanie a určovanie objektov v obrázkoch, dnes umelá inteligencia bežne dosahuje menšiu chybovosť ako ľudia. Počítačovým videním sa dnes môžete prihlásiť do mobilu ukázaním svojej tváre (Face ID), merať vzdialenosti a hľadať informácie o objektoch, ktoré ani neviete pomenovať (Google Lens), alebo si AI môžete vziať napríklad na huby.

Vďaka presnému rozpoznávaniu dopravných značiek, jazdných pruhov a prekážok na ceste je na vzostupe aj technológia samočinných áut, ktoré už prvé štáty pustili na svoje cesty.

Generovanie syntetického obsahu

Generatívne modely dovoľujú komukoľvek ľahko generovať obrazy, audio, video, kód alebo 3D objekty na základe textových vstupov, ktorým sa hovorí prompty (výzva, podnet). Z používateľského hľadiska to funguje veľmi jednoducho — textovo popíšeme našu predstavu a AI z nej vytvorí obraz.

Digitálne sledovanie

Kontroverznou vyspelou technológiou v tomto odbore je bezpečnostné nasadenie sledovacích kamier a rozpoznávanie tvárí. Tie sa pomaly dostávajú do prevádzky niektorých veľkých firiem (zdroj) aj celých štátov (zdroj). Diskutovaným problémom je zásah do súkromia, ale aj náchylnosť systémov k predsudkom na základe napr. rasovej príslušnosti (pozri kapitolu Prečo umelá inteligencia diskriminuje).

V európskych podmienkach použitie sledovacích technológií na verejných priestranstvách zakazuje Akt o AI (zdroj), ale v štátoch, ako je Čína, sa stretáva s vrúcnejším prijatím, a to dokonca aj zo strany obyvateľov (zdroj). Aj tu však vyhral v roku 2020 profesor Guo Bing prvý súd o neoprávnenom použití rozpoznania tváre zoologickou záhradou v Chang-čou (zdroj).

Budúcnosť AI

Umelá inteligencia si teda dnes poradí s výrobnými úlohami, s ľudskou rečou, rozpoznaním obrazu a nepreberným množstvom ďalších problematík. Vždy má určitú chybovosť, ale v mnohých úlohách konzistentne prekonáva ľudských riešiteľov. Čo sa teda dá od umelej inteligencie a jej prerastania do spoločnosti očakávať do budúcna?

Všeobecná umelá inteligencia?

Všetky riešenia predstavené vyššie sú šité na mieru svojmu konkrétnemu zadaniu a nemožno ich bez modifikácie človekom použiť na iné úlohy. Niektorí výskumníci, medzi nimi napríklad český vedec Tomáš Mikolov, sa teda zameriavajú na nájdenie všeobecnej umelej inteligencie, teda skutočného mysliaceho stroja schopného samostatného evolučného vývoja. Nutné je povedať, že na rozdiel od špecializovaných nástrojov predstavených vyššie je tento výskum v ranej fáze a skúma napr. formy vzniku zložitejších štruktúr z jednoduchších pomocou algoritmov využívajúcich evolučné princípy.

Dopad na spoločnosť

Predovšetkým treba povedať, že budúcnosť s istotou predpovedať nevieme, a rovnako ako metódy AI tu môžeme len odhadovať na základe dát, ktoré už máme. Inovácie, ktoré už prebiehajú, majú však potenciál premeniť spoločnosť zásadnejším spôsobom než priemyselná revolúcia. Mnoho pracovných pozícií zanikne vplyvom automatizácie, veľa nových však aj vznikne (pozri kapitolu Vzdelávanie a premena pracovného trhu). Kľúčové bude vzdelávanie s dôrazom na využitie a riziká nových technológií a schopnosť adaptácie.