Všeobecný úvod do umelej inteligencie
Vzdelávanie a premena pracovného trhu
Autori textu: Jiří Labanc, Eva Nečasová
Výskumy ukazujú, že najpodstatnejšími zručnosťami budúcnosti sú kreativita, analytické myslenie a digitálna gramotnosť. Naučenie sa všetkých si vyžaduje cvik, odhodlanie a zlyhávanie. Zároveň vyplýva, že deti a mladí ľudia chcú, aby boli dospelí nápomocní pri rozvíjaní zručností s nástrojmi generatívnej umelej inteligencie. [zdroj]
Generatívna umelá inteligencia je integrálnou súčasťou života aj práce. Mnohé profesie budú čoskoro vyžadovať minimálne základné znalosti a zručnosti v oblasti AI, a preto je nevyhnutné, aby sa mladí ľudia vzdelávali a tieto zručnosti rozvíjali, ak chcú byť úspešní na budúcom trhu práce. Cieľom výskumu je informovať vzdelávateľov, rodičov a tvorcov politík o význame spolupráce v oblasti AI a vzdelávania.
Hlavné zistenia výskumu
Výskum Národnej rady 4-H (USA) z roku 2024, ktorý prebehol s cca 1 500 deťmi a mladými ľuďmi vo veku 9 – 17 rokov ukazuje, že aj keď sú mladí optimistickí ohľadom potenciálu AI, cítia potrebu dospelého vedenia pri riešení etických, vzdelávacích a kariérnych otázok. Majú obavy o súkromie a zabezpečenie dát a mnohí si myslia, že by sa výučba AI mala začať už v ranom veku.
66 % respondentov aspoň čiastočne rozumie, čo je generatívna AI a ako ju používať.
72 % by uvítalo podporu pri vzdelávaní s nástrojmi generatívnej AI od dospelých.
64 % si myslí, že generatívna AI im pomôže v budúcej kariére.
58 % uviedlo, že im generatívna AI pomôže zlepšiť učenie v škole.
61 % má obavy, že by mohla byť generatívna AI zneužitá na podvádzanie.
Premena pracovného trhu
23 % všetkých prác čaká v blízkej budúcnosti zmena. Vychádza to z reportu Svetového ekonomického fóra, ktoré v rámci dotazníka prinieslo výpoveď 800 celosvetových spoločností zamestnávajúcich až 11 miliónov ľudí. Ako táto zmena bude vyzerať, s istotou nepovie nikto súdny. Môžeme však pozorovať trendy a smery, ktorými sa okolitý svet uberá.
Podľa reportu majú na zmenu trhu práce (a teda aj na rušenie a vytváranie pracovných miest) najväčší vplyv tri oblasti – zelená transformácia, zavádzanie technológií a ekonomický vývoj.
Medzi sektory, ktorých sa premena dotýka najvýraznejšie, patria dodávateľské reťazce, mediálne odvetvia a zábavný priemysel. V týchto oblastiach sa očakáva nadpriemerná fluktuácia zamestnancov. Naopak, najmenšie zmeny sa očakávajú v spracovateľskom priemysle, v maloobchode a veľkoobchode so spotrebným tovarom. Z celkového počtu 673 miliónov pracovných miest, s ktorými správa Svetového fóra pracuje, očakávajú respondenti nárast o 69 miliónov a pokles o 83 miliónov miest.
Ak vztiahneme budúce zmeny na český trh, bližší pohľad ponúka štúdia Budúcnosť českého pracovného trhu od spoločností Boston Consulting Group a Aspen Institute Central Europe, ktorá pracuje predovšetkým s výhľadom do roku 2030. Podľa analýzy z roku 2022 čaká rekvalifikácia až 330-tisíc pracujúcich, samotný zánik pracovného miesta ohrozuje v nasledujúcich rokoch až milión Čechov a Češiek z celkového počtu asi piatich miliónov pracujúcich. Na druhej strane vznikne až pol milióna nových pracovných pozícií.
Zvýšia sa nároky na digitálnu gramotnosť
Čo sa týka pôvodného prieskumu Svetového ekonomického fóra, 85 % organizácií vidí v päťročnom výhľade ako kľúčové zavádzanie nových technológií a digitálneho prístupu. Avšak podniky zavádzajú automatizáciu pomalšie, než sa predtým predpokladalo. Spoločnosti totiž odhadujú, že tretinu (34 %) všetkých pracovných úkonov už dnes vykonávajú stroje. V roku 2020 firmy odhadovali, že sa v nasledujúcich piatich rokoch automatizuje takmer polovica (47 %) činností. Dnes sa očakáva, že do roku 2027 bude automatizovaných 42 % práce. Zároveň podľa polovice všetkých organizácií povedie zavádzanie umelej inteligencie k nárastu pracovných miest, 25 % potom čaká opačný trend.
V roku 2022 vykonávali stroje 23 % práce.
V roku 2027 budú stroje pravdepodobne vykonávať 43 % práce.
75 % oslovených firiem si v budúcnosti plánuje AI osvojiť. Podľa českej štúdie sa do roku 2030 zásadne zvýšia nároky na aspoň základné digitálne zručnosti pracovníkov. Pred dvoma rokmi vyžadovalo túto schopnosť asi 54 % pozícií (dnes už bude číslo zrejme vyššie), do spomínaného začiatku desaťročia to má byť až 90 %. Stále je však nutné mať na pamäti, že zo skratky AI sa v posledných dvoch rokoch stal buzzword, floskula, ktorú v snahe zaujať využíva veľké množstvo start-upov, a to jednoducho z dôvodu moderného trendu. Ako veľmi sa ale technológia osvedčí a vyvinie v čase, dnes nikto samozrejme nevie a nezostáva nič iné, než ju testovať.
Generatívna umelá inteligencia, napríklad v podobe známych chatbotov, môže pri práci poslúžiť ako výrazný pomocník. Experiment výskumníkov z MIT ukázal, že napríklad ChatGPT dokáže zvýšiť produktivitu a kvalitu výstupov aj u vysokoškolsky vzdelaných profesionálov naprieč odbormi. Z generatívneho chatbota najviac ťažili menej skúsení pracovníci, ktorým sa výrazne zvýšila produktivita, a znížila sa teda nerovnosť medzi profesionálmi a začiatočníkmi. Paradoxne by ale toto stieranie rozdielov mohlo byť kontraproduktívne. Zatiaľ čo mladší a menej skúsení zamestnanci by si totiž pomáhali AI nástrojmi zvýšiť svoj výkon, starší pracovníci by sotva stačili udržať krok.
Riaditeľ spoločnosti Nvidia, ktorá vyrába grafické procesory (mimochodom veľmi potrebné pre beh generatívnej AI), Jensen Huang tento rok (v roku 2024) vyhlásil, že v budúcnosti sa už deti nebudú musieť učiť programovať. Všetko za nich vraj vyrieši umelá inteligencia. Ako však kontruje napríklad vedecký novinár Pavel Kasík, v takej fáze ešte vývoj AI nie je, a radí učiť sa programovať práve teraz.
Mimochodom, Matouš Hrdina, editor technologického newslettera Pod čarou, spomína aj zaniknutý, avšak podstatný detail v vyhlásení Jensena Huanga o zbytočnosti programátorov: „programátori budú pochopiteľne potrební neustále, ale čím viac ľudí sa bude spoliehať na pomoc AI asistentov, tým viac porastie koncentrácia moci v rukách hŕstky znalcov chápajúcich skutočnú podstatu veci.“
Kto (ne)príde o prácu?
Nové pracovné miesta však vznikajú neustále, a dokazujú to aj výsledky svetového reportu. Ide hlavne o pozície spojené s technológiami, digitalizáciou a udržateľnosťou. Konkrétne na prvej priečke ide o špecialistov na umelú inteligenciu a strojové učenie. Druhú priečku obsadili experti na udržateľnosť a tretie miesto vo výsledkoch reportu patrí analytikom „business intelligence“, ktorí spracovávajú dáta potrebné pre rozhodovanie firiem.
Povolania s najrýchlejšie rastúcim dopytom:
- Špecialisti na AI a strojové učenie
- Experti na udržateľnosť
- Analytici obchodnej inteligencie
- Analytici informačnej bezpečnosti
- Inžinieri finančných technológií
Povolania s najrýchlejšie klesajúcim dopytom:
- Bankoví pokladníci a podobné povolania
- Úradníci poštových služieb
- Úradníci pri prepážkach
- Pracovníci na zadávanie údajov
- Administratívni pracovníci
S ohľadom na Európu správa spomína, že medzi najpotrebnejšie povolania (ešte pred dvoma rokmi) patrili ošetrovatelia, vývojári softvéru, systémoví analytici a mnoho remeselných zamestnaní od murárov cez inštalatérov až po zváračov a potrubárov. Neopomína ani učiteľov odborného vzdelávania, špeciálnych a vysokoškolských pedagógov.
Na druhej strane stoja povolania, ktorým hrozí automatizácia – pracovníci v bankách a na pošte, pokladníci za kasou, predavači lístkov a iní úradníci.
Mnoho zmien prebehne na úrovni súkromných firiem, štátu a školstva. Niečo však možno ovplyvniť aj z úrovne jednotlivca. Správa Svetového ekonomického fóra totiž spomína najdôležitejšie zručnosti. V popredí sú analytické myslenie, kreativita a technologická gramotnosť.
Desať zručností budúcnosti:
- 1. Kreatívne myslenie
- 2. Analytické myslenie
- 3. Technologická gramotnosť
- 4. Zvedavosť a celoživotné učenie
- 5. Odolnosť a flexibilita
- 6. Systémové myslenie
- 7. AI a veľké dáta
- 8. Motivácia a sebauvedomenie
- 9. Riadenie talentov
- 10. Orientácia na službu a zákazníka
Čítať, písať, drilovať
Zo spomínaných trendov vyplývajú dve možnosti. Jednotlivci sa naučia pracovať rukami v tradičnom slova zmysle a stanú sa remeselníkmi, alebo sa naučia pracovať s digitálnymi technológiami, a téme sa bližšie venuje aj jedna z epizód podcastu Sféry. Veľká neznáma stojí napríklad pred odbormi, kde sa stará o druhých – psychoterapeuti, asistenti, sociálne služby, medicína. Budú ľudia vyžadovať ľudský záujem o ich pocity, alebo si vystačia s predstieraným záujmom stroja? Napokon, predstierať záujem môžu z povahy daných odborov aj samotní ľudia. To ale ukáže čas.
Internetové fóra, sociálne siete, ako je Reddit, aj YouTube sú však plné vzdelávacích videí, návodov a tipov, ako napríklad používať konkrétne nástroje umelej inteligencie.
Zvyšné dva pojmy – kreatívne a analytické myslenie – stoja v prípade väčšiny ľudí proti sebe. Zatiaľ čo analytici sa dokážu rozhodovať na základe dát a rôzne problémy logicky rozobrať na súčiastky, kreatívci sú schopní porušovať normy a často sa rozhodujú na základe prirodzenej intuície.
O kreativite a umelej inteligencii pojednávala aj prvá debata AI horizontov. Riaditeľka Spoločnosti pre kreativitu vo vzdelávaní Katarína Kalivodová vtedy kreativitu definovala ako jednoduché schopnosti ľudského mozgu či podvedomia: „Konkrétne predstavivosť, spoluprácu, vytrvalosť, disciplinovanosť a zvedavosť.“
A hoci väčšina ľudí inklinuje iba k jednej zručnosti, nájdu sa aj ľudia s talentom na osvojenie si kreativity aj analytického myslenia. Oboje sa dá trénovať čítaním a písaním, avšak bez tvrdého drilu a odhodlania pôjde ťažko dosiahnuť priaznivé výsledky. Pretože ako mi nedávno povedal Josef Šlerka, vysokoškolský pedagóg a zároveň analytik a kreatívec v jednej osobe, „ak nič neskúšate a nezlyhávate, nikdy kreatívni nebudete.“