Hoax
Zámerne nepravdivá správa šírená internetom, e-mailom alebo sociálnymi sieťami, ktorej cieľom je vyvolať strach, súcit, pobúrenie alebo údiv a primäť príjemcu na ďalšie zdieľanie. Na rozdiel od dezinformácie nemá hoax nutne politický alebo ideologický zámer – často ide o mystifikáciu, žart, trolling alebo snahu o virálne šírenie bez konkrétneho cieľa.
Medzi typické kategórie hoaxov patria poplašné správy o zdraví („mikrovlnka ničí živiny“, „deodoranty spôsobujú rakovinu“, „voda v PET fľašiach na slnku sa mení na jed“) a falošné varovania o fiktívnych únosoch detí v supermarketoch, neexistujúcich nebezpečných predmetoch v parkoch alebo vymyslených nových drogách v školách. Veľmi rozšírené sú aj reťazové správy typu „prepošli desiatim ľuďom, inak…“, sľuby výhry za zdieľanie alebo falošné prosby o pomoc chorému dieťaťu s neexistujúcim účtom. Opakovane sa objavujú aj falošné úmrtia celebrít, vymyslené citáty pripisované Einsteinovi, Masarykovi alebo pápežovi, ktoré tieto osobnosti nikdy nevyslovili, a konšpiračné historky o kruhoch v obilí, údajných záberoch UFO alebo „skutočnej“ tvári historických udalostí.
Hoax pracuje s niekoľkými mechanizmami šírenia:
- emocionálny náboj: text apeluje na strach o blízkych, súcit, rozhorčenie alebo zvedavosť,
- výzva na akciu: „zdieľaj ďalej, nech sa to dozvedia všetci", „varuj svojich blízkych",
- falošná autorita: odkazy na „lekárov", „políciu", „vedcov" bez konkrétnych mien a zdrojov,
- autenticky vyzerajúce detaily: názvy miest, čísla, dátumy, často zmiešané so skutočnými udalosťami.
Hranice medzi hoaxom a dezinformáciou splývajú. Dezinformácia je spravidla cielená a slúži konkrétnemu (politickému, obchodnému, spravodajskému) záujmu, zatiaľ čo hoax vzniká často spontánne alebo zo zábavy. Mnoho hoaxov však prerastá do dezinformačných kampaní – najmä ak sa týkajú zdravia, vakcín, migrácie alebo volieb. S generatívnou AI navyše miznú typické varovné znaky (zlá slovenčina, neumelé fotomontáže) a hoax sa stáva ťažšie rozpoznateľným.